Posledným miestom jeho pozemského života bolo väzenie v Leopoldove, kde bol 22. apríla 1958 prevezený z Mírova. Svojim spoluväzňom z cely rozprával o vianočných tradíciách a pritom zaspieval aj koledu. Dozorca toto porušenie väzenského poriadku udal na veliteľstve a o. Metod za trest putoval do korekcie, kde dostal zápal pľúc a vysoké horúčky. Ani na naliehanie ošetrujúceho lekára a spoluväzňa Antona Neuwirtha veliteľstvo väznice chorého nepovolilo preložiť do väzenskej nemocnice. Jediným ústupkom bolo, že ho preložili do samotky s drevenou podlahou a slamníkom a deku mu nechali po celý deň, čo však už nezabránilo tomu, aby choroba nemala smrteľné následky. Odpustil všetkým, ktorí mu spôsobili utrpenie a 23. marca 1959 o 19.45 hod. zomrel v leopoldovskej väznici. Ako príčina smrti sa uvádza zlyhanie srdca. O dva dni bol pochovaný na väzenskom cintoríne.

Jeho smrť sa stala príkladom nespravodlivosti a násilia väzenských zariadení a ich dozorcov. Faktom zostane, že mnohí väzni si ho pamätajú práve z tejto situácie, pretože ho poznali alebo počuli o ňom hovoriť ako o mučeníkovi, ktorý bol potrestaný korekciou, pretože ako kňaz spieval náboženskú pieseň. Jeho príkladný život a nebojácne svedectvo viery v Boha sa stalo žiarivým príkladom toho, že Boh dáva kresťanom silu napredovať, a - ak je to Jeho vôľa - aj prijať na seba mučenícku smrť. Redemptoristom sa až v októbri 1969 podarilo previezť jeho telo do Topolian, kde po pohrebe bol pochovaný na mestskom cintoríne v Michalovciach. Tam odpočívalo až do 17. septembra 2001, keď bolo znova exhumované a neskôr prenesené a uložené do sarkofágu bočného oltára v Chráme Zoslania Sv. Ducha v Michalovciach. Pápež Ján Pavol II. ho 4. novembra 2001 na Svätopeterskom námestí v Ríme vyhlásil za blahoslaveného mučeníka. Liturgický sviatok bol ustanovený na 25. augusta. Dnes je patrónom gréckokatolíckych farností Košice – Ťahanovce a Rozhanovce.

Počas slávnosti blahorečenia pápež prítomným pútnikom kládol na srdce, aby nasledovali príklad života tohto novodobého mučeníka. Okrem odpustovej slávnosti, ktorá sa každoročne koná v prikláštornom Chráme Zoslania Svätého Ducha v Michalovciach, pútnici prichádzajú radi na liturgické slávenie, ktoré sa uskutočňuje každého 25. dňa v mesiaci. Modlitby v intenciách poďakovaní a prosieb, ktoré veriaci majú možnosť priniesť osobne alebo poslať na adresu kláštora, prinášajú konkrétne ovocie vo forme vypočutí. Počas molebenu, ale zvlášť na svätej liturgii, príhovory sú zamerané na život a dielo blaženého mučeníka. Slávnosť sa končí modlitbou príhovoru s pomazaním olejom, ktorý je posvätený svätými relikviami mučeníka.

Bolo o ňom vydaných niekoľko väčších i menších publikácií, štúdií a článkov. Medzi posledné patrí dielko: Úcta k svätým a blahoslaveným na príklade mučeníka redemptoristu Dominika Metoda Trčku.

Daniel Atanáz Mandzák