Rok 1914 priniesol tri významné udalosti, ktoré sa zapísali do histórie Michaloviec i celého regiónu – vznikom Michalovského atletického klubu sa úroveň športovej činnosti v meste dostala na vyššiu úroveň, v uvedenom roku sa rozhorel aj nezmyselný prvý celosvetový vojnový konflikt, vo vojnových časoch prežil časť svojho detstva i popredný slovenský básnik Pavol Horov (narodil sa iba niekoľko mesiacov pred začiatkom prvej svetovej vojny).

Michalovský atletický klub

Nagymihályi athleticai club (NAC, v preklade Michalovský atletický klub) bol založený v roku 1914. Po vzniku organizácie sa v rámci jej štruktúr rozvíjal i michalovský futbal (organizovane sa hrával už od roku 1912). Nagymihályi athleticai club, reprezentovaný červeno-bielymi klubovými farbami, si za svoj cieľ stanovil rozvíjanie všetkých druhov telovýchovnej činnosti, podporovanie – morálne aj materiálne – každého hnutia, smerujúceho k otužovaniu tela a cvičeniu (i mimo organizácie), udržiavanie súdržnosti a zabezpečovanie športovej výchovy mladých. Okrem futbalu sa tak v klube venovali aj ďalším športom. V tejto organizácii sa tiež angažovali viaceré významné osobnosti vtedajších Michaloviec – napríklad starosta Vojtech Walkovszky, gróf Alexander Sztáray, Michal Alexa či Myron Csollák (Čollák). Športový klub využíval ihrisko s ľahkoatletickou dráhou, ktoré bolo situované v miestach dnešnej cesty, spájajúcej Ulicu Sama Chalupku so Špitálskou ulicou. Sľubne sa rozvíjajúcu klubovú činnosť však prerušili udalosti prvej svetovej vojny (1914 – 1918).

Michal Alexa, dlhoročný klubový funkcionár

Prvá svetová vojna

Dňa 28. júna 1914 zavraždili v Sarajeve následníka rakúsko-uhorského cisársko-kráľovského trónu Františka Ferdinanda d´Este s manželkou (spomenúť možno i to, že na Zemplín zavítal v roku 1911). Mesiac po atentáte cisár František Jozef I. vyhlásil Srbsku vojnu. Tým sa začala prvá svetová vojna (pôvodne známa ako Veľká vojna), v ktorej proti sebe stáli na jednej strane centrálne mocnosti na čele s Nemeckom a Rakúsko-Uhorskom a na strane druhej krajiny Dohody (Francúzsko, Veľká Británia, Rusko, od roku 1917 aj Spojené štáty americké).

Územia dnešného Slovenska sa vojnové udalosti priamo dotkli iba na pomerne krátky čas – dňa 23. novembra 1914 ruská armáda po ofenzíve v Haliči obsadila zemplínske mesto Humenné, neskôr väčšinu severovýchodného Slovenska. Ruské vojská potom ustúpili späť v máji 1915.

K Michalovciam sa front najviac priblížil v zime 1914. V novembri uvedeného roka sa totiž neďaleké Strážske ocitlo na niekoľko dní v pásme bojov medzi ruskou a rakúsko-uhorskou c. k. armádou. Počas frontových operácií bolo v priestore medzi Strážskym a susediacimi Krivošťanmi (dnes miestna časť Strážskeho) zriadené aj poľné vojenské letisko rakúsko-uhorskej armády. Boje, samozrejme, nezostali bez následkov – padlých z oboch znepriatelených strán pochovávali jednak v Strážskom, konkrétne vo vymedzenej časti starého cintorína (celkovo išlo o 40 vojakov a jedného civilného kočiša), jednak v okolí.

Michalovce vzhľadom na svoju polohu – na trase dôležitej železničnej trate a kvôli geografickej blízkosti k frontu – predstavovali od jesene 1914 strategicky podstatný bod. Cez mesto tak neustále prechádzali rôzne rakúsko-uhorské jednotky a v tunajšej okresnej nemocnici sa sústreďovalo stále viac ranených z bojov v Karpatoch (nemocnica potom slúžila na ošetrovanie vojakov až do konca vojny).

Tých, ktorí podľahli strelným zraneniam, prípadne rozličným chorobám, pochovávali v rokoch 1914 až 1918, respektíve 1919 vo vyčlenenej samostatnej časti michalovského mestského (v danom čase obecného) cintorína. Do spoločných aj jednotlivých hrobov tak postupne uložili telesné pozostatky 264 vojakov slovenskej, českej, talianskej, maďarskej, poľskej, rakúskej, rumunskej, ruskej a „juhoslovanskej" i 85 vojakov neznámej národnosti. Traja vojaci – židia, ktorí zomreli v michalovskej nemocnici, boli pochovaní na tunajšom židovskom cintoríne (medzi nimi sa nachádzal aj Michalovčan – vojak Jozef Izák Hauptman, ktorý zomrel v roku 1918).

Titulný list zoznamu pochovaných vojakov na michalovských cintorínoch

Pavol Horov

V roku 2014 si pripomenieme i 100. výročie narodenia básnika a prekladateľa Pavla Horova (1914 – 1975), vlastným menom Pavla Horovčáka.

Hoci sa narodil v Bánovciach nad Ondavou (v obci sa tiež nachádza dnes už dožívajúce Literárne múzeum Pavla Horova), jeho meno je spájané skôr s Michalovcami – tu po ňom pomenovali základnú školu, gymnázium aj recitátorskú súťaž. Dodnes sa považuje za jedného z najlepších literátov, ktorí „patria" tomuto zemplínskemu mestu.

Keďže jeho literárna tvorba je už pomerne vyčerpávajúco zhodnotená, odborne bol spracovaný i jeho životopis, priestor sa otvára na kritické zhodnotenie jeho života z pera historikov.

Verejnosť skôr pozná účinkovanie Pavla Horova po roku 1945 (žil a pracoval hlavne v Košiciach a Bratislave) – menej známe je jeho pôsobenie pred uvedeným rokom (štúdium na michalovskom gymnáziu či pedagogická činnosť na tunajšej meštianskej škole). V rámci objektívneho zhodnotenia Horovovej osobnosti je tak dôležité podrobne preskúmať aj jeho pôsobenie v reformovanej (kalvínskej) cirkvi (napríklad príspevky do bánovských novín Slovenské kalvínske hlasy) alebo angažovanosť v čase vojnovej Slovenskej republiky (napríklad v roku 1939 bol menovaný za spravodajského a propagačného referenta Okresného veliteľstva Hlinkovej gardy v Michalovciach).

Aj z dôvodu spomínaných výročí vznikol nedávno nový web – www.historiamichaloviec.eu. Na uvedenej webovej stránke môžete nájsť zaujímavé, no predovšetkým hodnoverné informácie o histórii Michaloviec i celého Zemplína.

Pavol Horov (Horovčák) ako pedagóg michalovskej meštianskej školy

Martin Molnár