Obsah článku

 

Sztáray Irma

 

Sobrance sú známe ako miesto posledného odpočinku grófky Irmy Stáraiovej (Sztáray) – dvornej dámy rakúskej cisárovnej a uhorskej kráľovnej Alžbety Habsburskej (familiárne volanej Sisi), ktorá bola manželkou cisára Františka Jozefa I.

 

Amalia Jozefína (Irma) Sztáray na narodila 11. júla 1863 v kaštieli v Starom ako piate dieťa rodičov Viktora Sztárayho (1823 – 1879) a Márie Sztárayovej, rodenej Törökovej.

Vtedy určite nikto netušil, že dievčatko sa časom nezmazateľne zapíše do dejín celého Rakúsko-Uhorska...

O živote Irmy pred nástupom do služieb cisárovnej toho veľa nevieme.

V osudný rok 1894 sa Irma zdržiavala v okolí Sobraniec, kde ju zastihol aj pozývací list od cisárovnej (ten si – podľa vlastných spomienok – prečítala po návrate z výletu na Morské oko). Irma sa k panovníčke dostala ako dvorná dáma vďaka svojim príbuzným.

Irma Stáraiová sprevádzala cisárovnú v rokoch 1894 – 1898 na mnohých cestách po Európe i Afrike.

Svoje spomienky z tohto obdobia neskôr zhrnula do knihy, ktorá vyšla pomerne nedávno v českom preklade pod názvom „Poslední léta císařovny Alžběty. Vzpomínky dvorní dámy."


 

 

Kniha o Irme

 

Hádam najdôležitejšiu životnú úlohu zohrala Irma dňa 10. septembra 1898, keď sprevádzala Alžbetu na prechádzke po brehu Ženevského jazera – bola totiž svedkom atentátu a tragického skonu cisárovnej.

Po pohrebe cisárovnej bývala Irma ešte krátky čas vo Viedni, nakoniec sa presťahovala do (dnes už neexistujúceho) rodinného kaštieľa v Sobranciach, kde doopatrovala svoju matku (tá zomrela v roku 1916).

Od Františka Jozefa I. sa Irme Stáraiovej dostalo nielen vďaky, ale na pamiatku jej cisár daroval i šaty, ktoré mala na sebe Alžbeta v čase atentátu. Grófka ich potom, až do 30. rokov 20. storočia, opatrovala v sobranskom kaštieli, neskôr oblečenie darovala Múzeu kráľovnej Alžbety v Budapešti.

Aj po smrti matky sa Irma často zdržiavala v Sobranciach. Dňa 3. septembra 1940 v meste i zomrela.

Známu dvornú dámu pochovali do (dnes už zaniknutej) rodinnej hrobky v blízkosti pôvodného rímskokatolíckeho Kostola svätého Vavrinca. Kostol bol však zničený počas oslobodzovacích bojov. Šľachtická hrobka padla za obeť výstavbe cesty. Telesné pozostatky Stáraiovcov a Törökovcov z hrobky preniesli na miestny mestský cintorín. Kríž z hrobky sa dodnes nachádza pred kostolom.

 

Martin Molnár