NA ÚVOD...

Predstavitelia šľachtických rodov zohrávali v dejinách nášho regiónu veľmi významnú úlohu. Pre Michalovce a okolie bolo pritom typické to, že išlo najmä o početných príslušníkov zemianskej vrstvy (teda nižšej šľachty), ktorí bývali hlavne vo väčších dedinách.

Dôležité postavenie v našej oblasti mal od obdobia stredoveku rod šľachticov z Michaloviec (Nagymihályiovcov). Jeho členom patrilo niekoľko desiatok obcí na území historickej Zemplínskej a Užskej stolice. Na teritóriu michalovského panstva si títo šľachtici dali tiež postaviť hrady, kaštiele či kúrie – medzi dominantné stavby stále patrí hrad nad obcou Vinné alebo barokovo-klasicistický kaštieľ v Michalovciach.

Azda najvýznamnejším predstaviteľom spomínaného rodu bol Albert z Michaloviec (alebo aj Albert Užský či Albert Viniansky). Tento stredoveký rytier sa totiž zaradil medzi popredné osobnosti celej krajiny ako prior (najvyšší predstaviteľ) johanitského rádu v Uhorsku a dalmátsko-chorvátsky bán (zástupca kráľa na danom území).

Od 18. storočia do roku 1944 boli dejiny Michaloviec a okolia úzko späté s grófskym rodom Sztárayovcov, ktorý sa vyvinul (ako jeden z viacerých) z pôvodného rodu šľachticov z Michaloviec. O dobrých vzťahoch s vládnucimi Habsburgovcami a ich priazni svedčia nielen viaceré významné funkcie, zastávané príslušníkmi rodu, ale aj postavenie dám na panovníckom dvore – známy je najmä príbeh Irmy Sztárayovej, dvornej dámy cisárovnej Alžbety (manželky panovníka Františka Jozefa I.).

Uvedeným rodom sa zaoberá i reprezentatívna publikácia s názvom Rod Sztáray a Michalovce, ktorú v roku 2014 vydalo mesto Michalovce v spolupráci so Zemplínskym múzeom v Michalovciach v renomovanom slovenskom vydavateľstve PRO, s. r. o.

Predkladaný zborník rozoberá problematiku šľachty a jej spätosti s Michalovcami a okolím v širšom kontexte. Zameraný nie je len na predstaviteľov rodu Sztárayovcov, ale prináša i údaje o ďalších šľachtických rodoch, ktoré majú spojitosť s týmto regiónom.

Dôležité je tiež uviesť, že zostavovatelia nemali ambíciu vytvoriť prísne vedecké dielo – ide skôr o odborno-popularizačné sprostredkovanie informácií z danej oblasti širokej verejnosti, a to prostredníctvom výstupov renomovaných autorov, ktorí pôsobia nielen v akademickom, resp. vo vedeckom prostredí, ale aj v archíve a múzeu.

 

Zostavovatelia